Zo zápiskov našej pacientky, spisovateľky Daniely Příhodovej.

Sú chvíle, keď si nájdeme viac času porozprávať sa s našimi pacientami aj o ich životnom príbehu či koníčkoch… So spisovateľkou Danielou Příhodovou sme počas nejednej kontroly diskutovali o jej knihách. Činorodá autorka sociálno-kritických próz zo súčasnosti rozoberá vo svojich románoch dôležité etické a hodnotové otázky súčasného človeka. V Slovenských národných novinách uverejnila zamyslenie o operácii sivého zákalu, ktorú v našom Očnom centre podstúpila.

Umenie navracať zrak

Umenie sa spája väčšinou s najrôznejšími umeleckými žánrami. No je aj zopár výnimiek. Nedávno som spoznala umenie navracať svetlo do zostarnutých, vekom zhasínajúcich očných šošoviek. Keď človek začne vidieť akoby cez celofán, neostáva mu nič iné, iba vyhľadať očného lekára. ´

Pri mojom zdravotnom probléme som to mala najbližšie do kliniky MUDr. Petra Böhma. Stolička v čakárni sa nájde málokedy prázdna, toľko chorých čaká na známeho očného chirurga, ktorý ovláda umenie prinavracať zrak.

Bála som sa, keď som už sedela v operačnom kresle a nado mnou sa rozprestieralo čosi ako miniatúrny dáždnik. Bola to ľahká konštrukcia prekrytá látkou, cez ktorú presvitali lekárove prsty. V pozadí znela jemná príjemná melódia. Cítila som, že sa niečo pohybuje v mojom oku. Stieklo mi podeň trocha vody, ako by mi vymývali šošovku.

Doktor sa ma spýtal, aký žáner píšem a ešte niečo o literatúre. Takýmto milým spôsobom chcel odviesť moju pozornosť od toho, čo práve robil. Potom však stíchol a bolo mi jasné, že sa musí celkom sústrediť a že sa blíži koniec operácie.

Vidím, ako doktor vychádza na chodbu a ako sa ku mne blíži sestrička s pohárom vody. Bála som sa zbytočne. V tejto mojej úvahe nie som hlavnou postavou. V čakárni kliniky čakajú pacienti s chorými očami, dúfajúci v zlepšenie svojho zdravotného stavu. A za nimi prichádzajú iní, rovnako očakávajúci. Aj preto má umenie navracať zrak vyššie poslanie. Nazdávam sa, že uznávaný chirurg, ktorý cíti so svojím pacientom a dokáže byť aj obyčajným vľúdnym človekom, si zaslúži pozornosť. Neviem, či by som so svojou bojazlivou povahou za inej situácie zvládla tento zákrok.

Ľudstvo nepozostáva iba zo zločincov, ktorí možno viac zaujímajú novinárov. Ja som však presvedčená, že sa nájde dosť pacientov, ktorí budú spomínať na citlivého primára MUDr. Petra Böhma s vďačnosťou a budú šíriť jeho dobré meno viac ako ja so svojím krátkym článkom.